| ŽIVOT
Na rohu ulice stál,
čo v hlave ten chlapík mal?
Tváril sa, že nič ho netrápi.
No v mysli? Dozvuky zo straty.
Priateľov na stovky mal,
tváril sa jak veľký kráľ.
Žena mu ušla, dcéru mu vzala.
Prečo len vtedy nepočul ten alarm?
Čakala doma s večerou na stole,
no manžel nechodil. Zbytočné nádeje.
Fláka sa? Pracuje?
Či azda inú má? Nie, veď nás miluje.
Stále ho omlúva .
Mesiace bežali, no nič sa nemení.
Prestala mu variť,
čakať už nemieni.
Už bolo toho dosť, odišla aj s dcérou.
Podmienku dala mu, no nezaoberal sa ňou.
Nevážil si, čo mal, zrazu už nebol kráľ.
Priatelia, alkohol, to už ho nebaví.
A jeho rodina? Má z neho obavy.
Po meste lieta si, problémy nemá.
Droga ho vylieči.
Nádherná, nemá.
Jedna mu nestačí,
telo si žiada viac.
V drápoch ho droga má, neujde jej už viac.
Na rohu ulice stál,
čo v hlave ten chlapík mal?
To už žiaľ nikomu nepovie,
len droga, tá mrcha, tá to vie
Tomáš Mazúr, 9. A
|
Každý iný, všetci
rovnakí
Každý sme iný,
ale všetci rovní,
či je niekto biely,
alebo je čierny,
či už mulat,
a či Arab,
či už domov nemá,
či postihla ho bieda,
či neprehovorí slova,
každý má rovnaké práva!
Lukáš Kováč, 9. B
Konečne spolu
Tíško dolu stál,
Dlho plakával.
Nič nevravel,
Svetu sa uzavrel.
Ona zhora naňho sa díva
Za oknami skrýva
Svoju smutnú tvár
Svojej lásky žiar.
Zrak plný sĺz do diaľky upiera
Smútkom a žiaľom myseľ si zožiera.
Plače srdce, plače tvár
Pohasína iskry žiar.
Uprel pohľad na hrob chladný
A povedal telu - padni.
Padlo telo, vzlietla duša,
Puklo srdce, biť sa skúša.
Mĺkve telo s úsmevom na tvári
Na tom kamennom oltári.
Dve duše s láskou sú zas spolu
Spoločne dívajú sa na nás dolu.
Dominika Révayová, 9. B
|
