Žiť ako dvojča niekoho môže byť nesmierne
zaujímavé. Zistili sme, že na našej škole máme takéto prípady
a že stojí za to, niečo sa o dvojčatách dozvedieť. Vzali
sme si na mušku siedmakov Rafaela a Gabriela Augustinovovcov, s
ktorými sa porozprával ich kamoš, náš redaktor Peter Slezák
a “prerozprával“ nám, čo sa v rozhovore dozvedel...
|
 |
“Chalani bývajú takmer stále spolu, sám občas
chodieva Rafael, iba keď ide skôr do rodinnej pekárne. Rafael
je starší, mladší sa volá Gabriel. Mená im vybrala mama.
Narodili sa v Bratislave, ale pôvodne žili ako rodina v
Rumunsku. Záľuby majú rovnaké a to sú počítače,
technika, ale majú radi aj šport..futbal...asi tak pasívnoaktívne
alebo naopak?
Ich súrodenci tiež navštevovali našu školu, dvaja z nich sú
teraz žiakmi našej školy.
Vyhovuje im, že sú vo dvojke, je to vždy lepšie, ako byť sám.
Sú povahovo odlišní - Rafael je väčší pohoďák a Gabo,
ten si nič len tak nenechá, ale inak sú obaja mimoriadne tichí
a hanbliví, teda aspoň v škole. Letné, ale i iné prázdniny
obyčajne trávia v zahraničí. Naposledy boli počas Vianoc u
rodiny v Nemecku. V Rumunsku je situácia oproti našej veľmi
slabá.
Obliekajú sa obyčajne rovnako, je to praktické, ale nie vždy
jednoduché, pretože v obchodoch nemajú vždy dva exempláre
vybraného tovaru. Chute nemajú rovnaké, ale keď sa pýtam
konkrétnejšie, zisťujú, že aj tie chute sú veľmi blízke.
Nevýhody: keď niečo chce iba jeden, tak to nedostanú. Kamaráti
a rodina ich jednoznačne rozlišujú a vedia, ktorý, je ktorý.
Chodili 5 rokov na klavír, ale prestalo ich to baviť. Rodičia
sú z toho smutní. Občas pomáhajú aj v rodinnej pekárni,
kde nie je nikto cudzí - pracuje tam otec, mama, sestra a brat.
Raňajky majú teda zabezpečené z domácich zdrojov. Pracuje
sa tam len v noci. Chodia k nám od prvej triedy a stalo sa už
aj to, že si Gabo v škole sadne na miesto svojho brata a pani
učiteľka je v domnení, že hovorí s Rafaelom. Rafaelovi sa
vraj v škole lepšie darí, hovorí Gabo. Konflikty riešia
jednotne a s chladnou hlavou, rozvážne a pokojne. Veľakrát
sa už pochytili aj medzi sebou - obyčajne sú to iba blbosti a
tak ich dlho neriešia. Gabo sem tam vymyslí lotrovinu - napr.
keď sa potrebuje niečoho zbaviť, pekne to zabalí a položí
to bratovi tam, kde chodieva najčastejšie. Iba raz sa stalo,
že jeden bol chorý a ten druhý nie, inak to majú zladené. Ešte
nikdy neboli od seba dlhšie ako jeden deň. Keď chce ísť
niekam jeden, ide aj druhý. Takže nemali možnosť vyskúšať
si, ako sa to o dvojčatách hovorí, vycítiť, či tomu druhému
niečo nie je, nebolí ho. Rafael je starší, vyšší a v škole
úspešnejší, Gabo zase otrkanejší, smelší a menej hanblivý.”
Ďakujem za všetkých čitateľov a teším sa na ďalšie
spoločné zážitky! Peter |