|
Obyčajná kvapka vody
Sedím v kuchyni mojej starej mamy a pozerám von
oknom ako prší. Kvapky sa rútia z oblohy ako vodopád a všetko
okolo je mokré. Som smutná, lebo zase nemôžem ísť von. Pýtam sa
starej mamy: „Prečo zase prší?“ Ona sa na mňa usmeje a povie: „To
padá zlato.“ „Zlato?“ počudovane sa spýtam sama seba. „Ale veď je
to iba obyčajná voda.“ Ako tak sedím a ďalej sledujem ponáhľajúce
sa kvapky na zem, jednu za druhou, v mysli mám otázky, na ktoré
hľadám odpoveď. Pred časom mi mama povedala: „Zastav ten kohútik v
kúpeľni, nech voda zbytočne nekvapká.“ „Zbytočne? Ale veď je to
iba zopár kvapiek“ uvažovala som vtedy sama pre seba. Vzápätí mi
mysľou prebehne správa, ktorú som nedávno počula v rádiu. Množstvo
zvierat uhynulo kdesi v ďalekej Afrike kvôli nedostatku vody a
suchému počasiu.
Pomaly prestáva pršať a na myšlienky o vode zabudnem. Utekám
von do záhrady a teším sa. Cítim, že vzduch je voňavejší a kvety krajšie. Žeby
voda? Nezaoberám sa ďalej touto myšlienkou.
Keď v jeden večer unavená z celého dňa sedím pohodlne pred
televíziou a prepínam kanály, zaujal ma jeden dokument odohrávajúci sa v
ďalekej Afrike. Ukazovali tam nemocnicu plnú vychudnutých detí, ktoré denne
umierajú jedno za druhým. Príčinou je nedostatok pitnej vody. Voda, ktorú
pijú, je zväčša znečistená a sú v nej rôzne baktérie, ktoré sú pôvodcami
rôznych infekcií a chorôb. Na tie neskôr deti zomierajú. Je strašné pozerať sa
na umierajúce deti v mojom veku. A ja tu sedím pohodlne pred telkou a neviem
ako im pomôcť. Zrazu sa mi vracajú slová mojej starej mamy, ktorá prirovnala
tú obyčajnú vodu k zlatu. Teraz už chápem jej slová. Už nikdy nenazvem vodu
obyčajnou.
Vstávam zo sedačky a idem skontrolovať, či niekde nekvapká
voda z kohútika. Potom si nalejem pohár čistej vody a vychutnávam si ju do
posledného dúška.
|
Uvedomujem si, aké mám šťastie, že môžem vypiť pohár vody, kedy chcem. Nie
všetky deti na svete majú také šťastie. Mali by sme si vážiť vodu, lebo nikdy
nevieme kedy ju budeme najviac potrebovať.
Miriam - Latifah Riginová, 8. A
|
